Toto je už druhýkrát čo na Blog-u píšem bilanciu minulého roku ...
A vlastne týmto môžem aj začať ...
.B.L.O.G.
Mala som svoj Blog a písala som naň. Najprv často ... 2-3x denne a potom ... ? Postupne som naň prestala prispievať. Strácal pre mňa zmysel ... mala som pocit, že naň píšem stále to isté ... len o iných ľuďoch ... ale v podstate bez zmeny ... Láska ? áno Láska ? nie ... Takže jedného krásneho dňa som všetko z Blog-u vytlačila, dala zviazať a to čo bolo na nete som vymazala ... Všetko okrem jedného článku ... No takto som vydržala len pár týždňov. Začala som na nete hľadať nejaké Blog-y na ktoré by som mohla opäť prispievať. Takže najprv na Atlas-e ... potom na Sme ... ale stále som sa točila okolo www.blog.sk . Nakoniec som sa opäť dala zaregistrovať. Iný názov Blog-u ... pozmenené údaje ... ale stále som to ja :-)
.P.R.Á.C.A.
Konečne som tento rok mala pocit, že mám stabilnú prácu, fajn kolektív a každý mesiac výplatu na účte. Samozrejme všade sú také malé ... občas veľké nezhody ... ale o tom nechcem písať. Rozhodla som sa pre túto firmu stále pracovať a našla som si čo by ma bavilo viac ... ako to čo robím teraz. Mojím snom je : školiteľka. Niekedy v júni ma ale zaskočila správa, ktorá mne aj mojím kolegom mierne vyrazila dych - naša prevádzka sa zatvorila ... :-( hneď sme sa ale dozvedeli, že nám firma zabezpečila rovnaké pracovné pozície len na iných prevádzkach ... no aj tak sa nám tisli slzy do očí ... Vedeli sme, že prácu mať budeme ... no nevedeli sme si predstaviť, že už nebudeme spolu ... Každý sme boli iný ... no rozumeli sme si a mali sme sa radi ... Bola to prestupná stanica ... ako inak sa dá nazvať miesto, kde získate skvelú kamarátku, ambíciu k postupu v práci, skvelých priateľov ale nemôžete tam ostať dlho ... Teraz mám opäť fajn kolektív, fajn šéfku, nemám to ďaleko do práce, mám skvelú výplatu a na obed môžem ísť domov ... ľudia z bývalej prevádzky mi chýbajú ... ale opäť sa tu prejavili priatelia ... tí ktorí ma mali radi ... sú so mnou stále v kontakte a tí ostatní ... občas sa pozdravíme keď sa vidíme ... Všetko aj zdanlivo zlé ... je vždy na niečo dobré ...
.Z.D.R.A.V.I.E.
To len v krátkosti ... Mám bolesti ... nevedia kvôli čomu ... občas ma kvôli tomu chytí stres, chaos, panika ... ale inak sa to snažím znášať v pohode ... Čo ma však maximálne vytáča ... čo mi dvíha nožík vo vrecku sú vyjadrenia ... nemôže Vás to tak bolieť ... antidepresíva Vám určite pomôžu ... alebo to čo naozaj milujem : tak mladá musí niečo vydržať ... Ale ja sa nevzdávam ...
.M.U.Ž.I.
Ach jaj ... jaj ach ... Bolo ich dosť ... boli nesprávni, boli ženatí a boli vzrušujúci ... Vždy s pocitom budúcej veľkej lásky som otvorila srdce príliž často a príliž ľahko. Nie zamilovaná som nebola ... len som si to veľmi často myslela. Milujem ten pocit, že som zamilovaná a že možno ... možno ... z toho niečo bude ... Fakt, že boli ženatí, že mali manželku ma síce hneval a bolel ... no myslela som, že sú naozaj nešťastní ... a že budú šťastní len so mnou ... ale len myslela ... šťastná som bola len ja ... a možno na chvíľu aj oni ...
.R.O.D.I.N.A.
Tak tú si skutočne nevyberáš ... Bývame v dvojizbovom byte piati, mamina má skvelého priateľa a stará mama si myslí, že sme všetci malé deti a švagriná zas, že jej všetci ubližujeme. Opäť som sa snažila zblížiť sa s otcom ... no vzhľadom na to, že je permanentne v liehu ... je to ťažké ...
No a teraz poďme o inom ... Dala som si totiž predsavzatia ... myslím, že prvýkrát v živote ... taaakže :
-
viac sa budem hýbať - cvičiť, plávať, chodiť na taeboo a možno si kúpim korčule (ozaj včera som sa učila korčuľovať ... veľakrát som padla ... tak fajne ... všetko ma dnes bolí ... ruky, nohy, plecia ... zadok, stehná ... ale bolo to krásne. Dva a pol hodiny som bola vonku, padala som a chcela som nniekoľkokrát to vzdať ... no ten pocit, že mi to konečne ide/až kým som nespadla/bol očarujúci ... aj ten mätový čaj, ktorý som popíjala pri krbe bol fajn ... )
-
dostanem sa na Vysokú školu
-
prestanem so ženatými
-
dopíšem knihu
Komentáre