Stačí privrieť oči a si tu …
Stojíš oproti mne a vystieraš ruku aby si ma pohladil. Tvoja ruka sa jemne dotkne môjho líca a pomaly si ma pritiahneš. Privriem oči a pocítim Tvoj dych blízko pri mojich ústach.
Na perách ucítim bozk jemný ako dotyk motýlích krídiel.
Áno viem ako chutíš, áno viem aké sú Tvoje dotyky … cítim ich. Cítim Tvoje ruky na svojom tele a cítim Tvoje pery na mojich.
Celý svet sa zastaví, všetci a všetko niekam zmizne. Všetko prestane existovať, nič nebude v túto chvíľu dôležitejšie ako my dvaja.
Dvaja ľudia tvoriaci aspoň na tento moment jeden celok.
Dych sa nám zrýchli, srdce bude biť ako splašené …
Poznám to a dobre viem … budem sa cítiť neskonale šťastná.
Láska naozaj existuje a je tu aj pre mňa.
Čo na tom, že len z mojej strany.
Všetko musí ísť bokom.
Musí …
Áno musí, lebo teraz som konečne s Tebou.
Myšlienky na to ako mi bude strašne smutno, ako budem nenávidieť samú seba, lebo som TO opäť urobila predsa patria až večer do postele.
Teraz si tu … a chceš ma.
Tvoje oči na mňa hladia, Tvoje pery ma bozkávajú, Tvoje ruky sa ma dotýkajú …
Budem opäť dúfať … tak ako vždy.
Zasa do toho padnem. No a čo? Veď je to len malá obeť za to, že s Tebou môžem byť aj keď len pár hodín, raz za pár dní.
Budem chodiť krásne nešťastná, krásne zamilovaná … krásne nervózna … dúfajúca …
Dúfajúca … dúfajúca, že sa ozveš …
Dúfajúca, že možno pre Teba znamenám viac … viac ako … aspoň o trochu viac ako si momentálne pripadám.
Stačí privrieť oči a si tu …
Komentáre