Stále je to o tom istom ...
Stále ma to hnevá ...
Stále to neviem vyriešiť. Každý deň na to myslím ... lebo nejde nemyslieť na to ... lebo sa mi to stále pripomína a dlho pripomínať bude. Nemôžem o tom s nikým hovoriť ... viem, že je to ľudom nepríjemné. Nevedia mi pomôcť a každý má svojich problémov dosť. Aj ja mám svojich problemov dosť. Pracovné, súkromné ... tak prečo kruci kruci kruci stále tak dlho aj zdravotné????
A keď už ich mám mať ... keď je to tak nevyhnutné ... keď musím v bolesti robiť všetko ... keď do práce chodím na zotrvačník a keď sa so mnou pravideľne točí celý svet ... prečo KRUCINÁL mi nevedia všetci tí v bielom odetí povedať čo sa deje ... hmm ???
Prečo sa podľa nich mám dopovať antidepresívami ? Lebo keď už mám bolesti ... nech mi je to aspoň jedno??? Lebo som možno podľa nich psychicky labilná ??? lebo som hypochonder??? lebo ... lebo ... lebo .... lebo čo ?
A čo mám z toho ja? Plnú lekárničku, občas chutné depresie, pár zúfalých sĺz v noci do vankúša keď sa mi už nedá spať ...
Som unavená, nešťastná a ubolená žienka :-( a Vy ste tí ktorí si to aspoň vypočuli ... hmm
Komentáre
nejdem a nechem ti tu
Ďakujem,
ked uz
žijem
Moj kamarat,ktory ma tiez taketo problemy...
tu je každá rada drahá
na doktorov by som prilis nespoliehala...
Stres sposobuje vacsinu ochoreni, skus trosku polavit v tempe, rob len to najnevyhnutnejsie a relaxuj - pri hudbe, knihe, prechadzke, v rozhovoroch s priatelmi...
Ked som sa prestala hrabat vo svojej ublizenosti, v hladani toho, preco ja mam taku smolu, ked som zacala vnimat inak svet, moje srdce sa priam zazracne vzchopilo a funguje celkom slusne:) prajem to aj Tebe :))