Čakalo ma stretnutie s p.Božským, takže som si v ten deň dala veľmi záležať.
Normálne ma tak doplnky nezaujímajú, no tentokrat to musela byť biela čelenka, biele botasky, ktoré sa mi mali hodiť k bielemu tričku s riadnym výstrihom a krátkym riflovým nohaviciam.
Ráno som ešte musela absolvova pracovnú poradu, no potom mi už nič nebránilo v tom aby som naším chutným strieborným autom vyrazila smer mesto, cieľ Božského kancelária. Samozrejme, že so železnou pravideľnosťou chodím všade skôr. Takže aj tentokrát som už okolo štvrť na jedenásť /stretnutie bolo o jedenástej/ stepovala pred jeho kanceláriou. Bolo mi jasné, že prísť o trištvrte hodiny skôr, nebude asi bohviečo, tak som sa vybrala do nemenovaného Hypersupermegamarketu. Ako som sa tak prechádzala stále som sama sebe tvrdila, že je to len čisto pracovná záležitosť a nič očakávať nemôžem. I keď predstavy som mala riadne divoké:-))) Medzitým som si kúpila knižku, fľašku vody, 3x som bola na vécku aby som sa presvedčila, že môj make-up je ok a vletela som do cca 5 obchodov aby som sa vo veľkom zrkadle presvedčila, že je sa na čo pozerať a že vyzerám dobre.
Ostatných asi 10minút som strávila v aute čítaním knihy.
Hurá hurá hurá ... blíži sa hodina hááá :-)
Stále som si v hlave opakovala, že toto je skutočne len pracovné stretnutie. Jeho bozk na pery ma síce nachvíľu zmiatol, no pokračovala som v jednaní.
Najprv obzrieť priestory a potom dojednanie podmienok. Chvíľu som šla za ním, chvíľu pred ním ... chvíľu vedľa neho. Občas bolo veľmi ťažké pozerať sa na neho a nemyslieť na ten posledný skvelý večer, ktorý sme spolu zažili. Nakoniec som vybrala môj obľúbený diár a zasypala som ho otázkami na ktoré trpezlivo odpovedal.
Nakoniec som dostala ponuku s ktorou som nerátala. Veľmi ma potešila ... no mám teraz čo zvažovať. Dosť problémov by som takto vyriešila a bol by to vynikajúci krok k osamostatneniu.
Ale je to veľmi ale veľmi veľký krok ...
Komentáre