Tak v tom človeku sa ani divá svina /ospravedlňujem sa za výraz/ nevyzná.
Sedím oproti nemu v hlbokom výstrihu, usmievam sa na neho ako slniečko na hnoji, snažím sa občas dotknúť môjho dekoltu a ... a nič. Smejem sa na jeho príbehoch zo školy a ... nič. Zaplatí za mňa, odvezie ma domov a ... nič.
Keď sa na to pozriem takto s odstupom ... /no a čo, že je to odstup len pár hodín/, musím uznať, že mi bolo dobre. Čokoláda bola jednoducho vynikajúca, minerálka detto. Jeho spoločnosť očarujúca, tak čo mi viac treba.
No predsa bozk. Vášnivý, lačný, sľubujúci ... (môže byť bozk sľubujúci?) ... bozk určený len a len pre mňa.
A záver? ... Moja neobľúbená veta ... i keď ním nevyslovená ... ale tak do očí bijúco zrejmá :
"Však ostaňme kamaráti" ...
Ťažko to už môže byť inak. Veď sa poznáme cez rok ...
Komentáre
strašné